Začíname obdobím, keď štátny rozpočet čelí výzvam, ktoré sa môžu priamo dotknúť života každého z nás. Očakávané výpadky daňových príjmov a spomalenie ekonomiky znamenajú pre domácnosti a podniky neistotu, no zároveň otvárajú otázku, ako sa dokážeme s týmito zmenami popasovať. Práve v nasledujúcich odsekoch sa ponoríme do detailov, ktoré ukazujú nielen čísla, ale aj ich reálny dopad na našu každodennosť.
Prečo štát prichádza o peniaze z daní?
Ministerstvo financií v júni 2025 upozornilo, že výber daní a poplatkov zaostáva za pôvodnými očakávaniami. Podľa aktuálnych prognóz klesnú príjmy len v roku 2025 až o 452 miliónov eur oproti plánovanému rozpočtu. Za tri roky (2025-2027) by to mohlo byť spolu až 2,26 miliardy eur.
Najväčší podiel na týchto stratách majú nižšie príjmy z DPH (daň z pridanej hodnoty) a daň zo zisku firiem. Významný vplyv zohráva aj spomalenie rastu miezd a zamestnanosti, čo sa automaticky premieta do nižšieho výberu dane z príjmov fyzických osôb.
Dôležité čísla: Vývoj daňových príjmov a HDP 2025 – 2027
| Rok | Predpokladaný výpadok (mil. €) |
|---|---|
| 2025 | 452 |
| 2026 | 709 |
| 2027 | 1 100 |
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v júni 2025 predpokladá medziročný rast daňových príjmov o 8,1 %, približne polovicu tohto rastu však zabezpečuje konsolidácia verejných financií.
Opatrenia vlády a realita ekonomiky
Vláda pristúpila k dvom balíkom konsolidačných opatrení v nádeji na zvýšenie príjmov a zníženie deficitu. Tieto kroky zahŕňali aj zvyšovanie daňových sadzieb. Aj napriek týmto snahám však prichádza k opačnému efektu – kombinácia vyšších daní a vonkajších negatívnych vplyvov brzdí spotrebu a celkovú ekonomickú aktivitu.
Slabší rast HDP – čo to znamená?
Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied v apríli 2025 odhadoval rast HDP na rok 2025 len 1,3 %. Ministerstvo financií rovnako znížilo prognózu na hodnotu 1,3 % (oproti pôvodným 1,9 %). Tým sa potvrdilo, že naša ekonomika rastie pomalšie, než sa čakalo, no podľa MF SR stále rýchlejšie ako priemer EÚ. Riziká však ostávajú – najmä v oblasti externých faktorov ovplyvňujúcich trh.
Vplyv na štátny rozpočet – deficit a jeho budúcnosť
Podľa najnovších čísel dosiahol rozpočtový deficit za rok 2024 až 6,37 miliardy eur (4,89 % HDP). Plánom bolo v roku 2025 vďaka konsolidačným opatreniam znížiť deficit minimálne o 2,7 miliardy eur. Nové prognózy však hovoria jasnou rečou: deficit by do konca 2025 mohol narásť až na 7,1 miliardy eur (5,2 % HDP), pričom cieľom vlády zostáva jeho zníženie na 3 % HDP.
Konsolidačné opatrenia: Očakávania verzus realita
Kľúčové opatrenia v podobe zvyšovania sadzieb DPH a odvodov mali zvýšiť príjmy štátu, no rast HDP, platov aj zamestnanosti spomaľuje celý proces. Inštitút finančnej politiky už v septembri 2024 predpokladal, že ďalší rast daňovo-odvodových príjmov bude síce 1,9–2,3 miliardy eur každý rok, no výrazne miernejší kvôli slabšej ekonomike.
Efektívna daňová sadzba a ďalšie očakávania
V roku 2025 sa podľa odhadov zvýši efektívna sadzba DPH na 15,6 %, čo však nemusí automaticky znamenať zlepšenie rozpočtu – ak klesne spotreba a zníži sa zamestnanosť, bude výber nižší. Práve jednoduchá a predvídateľná daňová politika zostáva zásadná aj pre podnikateľov, ktorí čelia zvýšenému administratívnemu zaťaženiu.
Situáciu ešte viac komplikuje tlak na znižovanie deficitu a potreba reagovať na vonkajšie vplyvy – najmä v oblasti exportu, ktorý je pre slovenskú ekonomiku kľúčový.
Moje zamyslenie nad rozpočtom a našimi vyhliadkami
Priznávam, že čísla posledných rokov budia rešpekt a pocit neistoty. Fascinuje ma, ako prijaté opatrenia často prinášajú iný efekt, než sa pôvodne čakalo. Zvyšovanie daní malo pomôcť rozpočtu, no v skutočnosti môže brzdiť rast aj dôveru v ekonomiku. Verím, že otvorená diskusia o našich problémoch a nových možnostiach je jedinou cestou, ako nastaviť udržateľné financovanie štátu a zároveň podporiť rast nášho HDP aj pracovných miest.
Čo nás čaká? Dlhodobé riziká a šance verejných financií
Aj keď cieľom zostáva ambiciózne zníženie deficitu, konsolidácia verejných financií je v praxi nesmierne náročná. Medzi najväčšie riziká patrí externý vývoj vo svete a slabší domáci dopyt. Zároveň je tu šanca premyslieť, ako lepšie motivovať ekonomickú aktivitu bez prehnaného zaťažovania daní a odvodov.
Komentáre